Moje princípy kresťanskej konzervatívnej politiky



Nie som priateľom silenej kategorizácie, a už vôbec nie ideologizovania politiky, považujem však za potrebné zadefinovať isté piliere, na ktorých by mala stáť kresťanská konzervatívna politika. Politika, ktorá má v mojich očiach potenciál byť alternatívou voči v súčasnosti dominujúcim socialistickým a neoliberálnym ideovým prúdom na Slovensku. (Ak je merkantilistická chamtivosť unikátny politický smer, tak aj voči nemu :)

Princíp č. 1: Etika

Individuálny charakter a etika patria medzi najdôležitejšie piliere konzervativizmu. V mojom vnímaní sveta iba charakterný politik dokáže robiť eticky správne rozhodnutia. Čím nechcem povedať, že charakterní sú len konzervatívci, a rovnako tým nechcem povedať, že eticky podmienené rozhodovanie spĺňa automaticky aj odborné kritériá. Inak povedané, aj charakterný politik môže byť truľo a aj komunista môže byť charakterný (no, teraz som sa dlho zamyslel..., ale určite nejakí boli...). Na druhej strane, politik bez charakteru môže byť aj mentálny superman a bude mať tendenciu k egocentrickému korupčnému rozhodovaniu. Bez charakteru niet dobrej politiky. Ani ľavej, ani pravej, žiadnej... Zámerne som tento princíp uviedol ako prvý, a zámerne v tomto blogu neriešim, ako charakter hodnotiť...

Princíp č. 2: Pragmatizmus

Ako som už raz napísal, konkrétne situácie vyžadujú pragmatické riešenia. Napríklad, výstavba protipovodňových opatrení nie je ľavicová ani pravicová agenda. Povodeň nepozná ideológiu. Výstavba protipovodňových opatrení je pragmatická. Rovnako rozhodnutie, či politik svojimi opatreniami podporí štátnu alebo súkromnú univerzitu, by nemalo byť vnímané ideologicky. OK, liberál iste povie, že súkromnú, lebo súkromná musí byť určite kvalitnejšia. Socialista povie, že štátnu, lebo štátna musí byť určite lepšia. Faktom je, že lepšia a dostupnejšia môže byť podľa konkrétnej situácie aj jedna, aj druhá. Konzervatívne rozhodnutie je tak v mojich očiach opäť pragmatické. Čím je politicky spravovaná entita menšia (obec, región ... ), tým zásadnejšiu váhu princíp nadobúda.

Princíp č. 3: Dignita

Každá ľudská bytosť má svoju prirodzenú a neodňateľnú dôstojnosť (dignitu). Je preto neprípustné svojvoľne odňať ľudskej bytosti život alebo ju vedome vystaviť fyzickému, psychickému alebo aj sociálnemu utrpeniu. Z hľadiska tohto princípu kresťanský konzervatívec odmieta vyjadriť podporu aktivitám, ktoré uľahčujú potrat, eutanáziu, trest smrti (s výnimkou inak nemožnej ochrany spoločnosti pred agresorom), mučenie, genocídu, činy vojnovej agresie proti civilnému obyvateľstvu a pod. V sociálnej oblasti unikátna dignita jednotlivca znamená podporu distribučnej spravodlivosti a najmä ochranu najslabších článkov spoločnosti. Medzi slabých v spoločnosti bezpochyby patria ťažko chorí a hendikepovaní, starí a sociálne izolovaní, fyzicky aj psychicky nevýkonní (uvedomujem si kontroverziu určenia hraníc posledne menovaného) – všetci tí, ktorí si vlastnými silami nedokážu zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň.

Princíp č. 4: Subsidiarita

Subsidiarita je organizačný princíp, podľa ktorého sa problémy majú riešiť na úrovni najnižšej funkčnej kompetentnej autority. Z tohto pohľadu centrálnejšia autorita (EU, vláda, VÚC...) má riešiť iba tie problémy, ktoré nedokáže riešiť nižšia kompetentná autorita (jednotlivec, komunita, obec, spolky....).
Alebo ako to výstižne postuloval Reid Buckley: „Žiadnej verejnej autorite neprináleží riešiť problémy, ktoré privátna spoločnosť dokáže zvládnuť lepšie, a žiadna vyššie postavená verejná autorita by sa nemala snažiť riešiť to, čo dokáže lepšie riešiť nižšie postavená verejná autorita.“

Princíp č. 5: Komunita

Človeku nie je dobre samému (Genezis 2:18). Preto nachádza uspokojenie mnohých svojich potrieb v prirodzených komunitách, ako je predovšetkým rodina, obec, spoločenstvo, záujmové, športové alebo občianske združenia. Ich podpora je jedným z princípov kresťanského konzervativizmu. Tento princíp je pritom plne v súlade s princípom subsidiarity. Nejde pritom o komunistický kolektivizmus ani o socialistický etatizmus. Podpora komunít je jedným z unikátnych princípov práve kresťanského konzervativizmu.

Princíp č. 6: Solidarita

Solidarita znamená zdieľanie zdrojov spoločnosti ich redistribúciou (prerozdelením) medzi silnými a slabými. Solidarita môže byť dobrovoľná (charita) alebo obligátna (štátna a komunálna sociálna politika). Nakoľko distribúcia zdrojov je jedným z ťažísk modernej politiky, pri tomto bode sa trochu zastavím.
 
Z kresťanského pohľadu je každý jednotlivec povolaný k osobnostnému rastu. Pre svoj životný príbeh potrebuje priaznivé podmienky. Mnohí sú silní, a tak dokážu priaznivé podmienky úspešne vytvoriť pre seba a aj pre svoje užšie alebo širšie okolie. Bohužiaľ, nie každý dokáže svoje okolie aktívne pretvárať, alebo aspoň nie vždy. Nie každý jednotlivec dostáva do vienka rovnaké talenty. Nie každý vstupuje do obdobia, keď začína o svojom osude rozhodovať sám, rovnako pripravený a s rovnakými možnosťami. Podmienkou osobnostného rastu je nepochybne aj dôstojná životná úroveň. Jej podmienkou je okrem iného dôstojná odmena za prácu, dostupná zdravotná starostlivosť, dostupné vzdelanie. Cieľom kresťanskej konzervatívnej ekonomickej a sociálnej politiky je preto pri rešpektovaní významu súkromného vlastníctva zabezpečiť distribučnú spravodlivosť zdrojov spoločnosti (solidaritu). Zdroje, majetky a ekonomika majú slúžiť ľudom, a nie naopak.
 
Historické skúsenosti svedčia o tom, že súkromné vlastníctvo a voľný trh dokážu vytvárať hodnoty efektívnejšie. Bohužiaľ, nie vždy a nie pre každého. Trh môže zlyhať alebo môže vytvoriť neakceptovateľnú sociálnu nerovnosť. Z pohľadu kresťanského konzervatívca je majiteľ aktív viac ich správcom ako užívateľom. Ak niekto zlyháva v správe jemu zvereného majetku, koná nemorálne a spoločnosť má právo jeho disponovanie s majetkom legislatívne obmedziť alebo dokonca mu majetok odňať, spravidla za spravodlivú cenu. S ohľadom na verejné dobro je potrebné usmerňovať rovnováhu medzi ekonomickým rastom a redistribúciou zdrojov. Rovnako je potrebné rozvíjať súkromné aj spoločné verejné vlastníctvo (viď aj princíp č. 1). Z môjho pohľadu toto rozhodovanie nemá byť absolutisticky ideologické (liberál versus etatista), ale pragmatické (viď princíp č. 2). Je potrebné individuálne rozhodovanie v súlade s princípmi všeobecného blaha s ohľadom na potreby všetkých členov spoločnosti včítane slabých.

Neoddeliteľnou súčasťou princípu solidarity je podpora charitatívnej a dobrovoľníckej činnosti.
 
Inventár princípov kresťanskej konzervatívnej politiky je pochopiteľne širší. Obsahuje ďalšie unikátne (napr. komplementarizmus) a mnoho odvodených partikulárnych princípov (napr. úcta k životnému prostrediu). Ich detailizácia presahuje bežný priestor pre čitateľný blog, preto sa nimi ďalej nezaoberám. Raz sa k nim možno vrátim v inom blogu.
 

Suma sumárum

Kresťanská konzervatívna politika je v mojich očiach ideovo silnejšia ako neoliberalizmus aj ako etatistický socializmus. Ide o politiku, na ktorej bola a stále ešte vo veľkej miere je založená moderná Európa. V mojich očiach majú horeuvedené princípy potenciál vytvárať prosperujúcu a spravodlivú spoločnosť. A o to, podľa mňa, vo verejnej politike ide.